• Čokoládovňa a veterná elektráreň v Rakúsku

    •  

      Po stopách výroby čokolády a elektrickej energie

      vo veterných elektrárňach u rakúskych susedov

       

          18. októbra 2012 sa 40 žiakov II.A a II.D triedy spolu s vyučujúcimi predmet tovaroznalectvo – J. Kováčovou a J. Ferancovou, zúčastnilo poznávacej exkurzie v čokoládovni „Hauswirth“ v Kittsee a vo veternej elektrárni v Prellenkirchene v Rakúsku.

          Prvá zastávka bola v čokoládovni. Históriu rodinnej firmy nám priblížil krátky film. Nakoľko vo firme prezieravo počítajú s exkurziami, výrobné linky môžu vidieť návštevníci cez presklené koridory. K lepšej predstave o zrode čokoládových maškŕt od praženia kakaových bôbov, zarábania zmesi a miešania čokolády 24 hodín v špeciálnom zariadení až po finálnu podobu – zabalených figúrok Mikulášov (ktoré exportujú až do Kanady, Austrálie a ďalších štátov sveta), prispeli aj doplňujúce informácie z obrazoviek s detailnými zábermi z technologického postupu a výklad sprievodkyne v slovenskom jazyku (v čokoládovni pracuje veľa Slovákov, v obci Kittsee žije v novopostavených rodinných domoch viac ako 30 slovenských rodín ...). Na svoje si prišli aj naše chuťové poháriky, ale až v podnikovej predajni, kde sa dalo z pestrej ponuky ochutnať a za dobré ceny si aj niečo kúpiť.

           

          V Kittsee je tiež  pekný zámok s parkom – polhodinovou prechádzkou so sprievodcom nikto nepohrdol, najmä keď nám vyšlo z hmlistého rána naproti rozšantené slniečko. Autobusom sme pokračovali do obce Prellenkirchen, v jej okolí je do prírodnej scenérie zakomponovaných niekoľko desiatok elektrární využívajúcich silu vetra. Pred 15 rokmi to boli najprv skúšobne postavené (aj to so značnou nevôľou miestnych obyvateľov) prvé tri stožiare s trojlistovými vrtuľami, ktoré mali presvedčiť a ubezpečiť (najmä ochranárov prírody), že táto moderná a efektívna technológia výroby elektriny je bezpečná a ekologická. Možno by sa dalo polemizovať o estetických aspektoch ...

             

          Z výkladu pána vicestarostu sme sa v informačnom centre dozvedeli mnoho zaujímavostí: počas jedného roka monitorovali poverení pracovníci 24 hodín denne, okrem iného, aj prípadné „obete“ nemilosrdne rotujúcich vrtúľ. Aby bol monitoring možného uhynutého vtáctva urobený seriózne, kontrolovali aj samotných kontrolórov – počas sledovaného roka im občas podhodili do terénu nejakých „vypchaných“ vtákov, spolu osem,  ale okrem nich nezaevidovali ani jediného skutočne uhynutého operenca. V informačnom centre sme sa ešte podozvedali mnoho dôležitých a zaujímavých detailov o veterných elektrárňach, prezreli sme si poučný film a pristavili sme sa pri jednotlivých paneloch s názorným výkladom – napr. „hluk“ vrtúľ je len 45 dB, čo je porovnateľné so šepkaním matky a dieťaťa, auto narobí hluk 70 dB, vŕtačka okolo 100 dB a o diskotéke pomlčíme.

          V teréne sme sa presvedčili názorne, že veterné elektrárne sú „najčistejším zdrojom energie 21. storočia“,  medzi desiatkami vyše 100-metrových stožiarov s vrtuľami sa impozantne týčili aj tri najnovšie svetové unikáty: list vrtule pri najvyššej polohe sa dostane do rekordnej výšky 240 m, cena jednej takej elektrárne je 15 miliónov eur, výkon je 7 500 kWh (menšie susedy majú priemerný výkon 1 800 kWh).

          Dnu do strojovne (jednej z tých najstarších) sme mohli po schodoch vojsť a nakuknúť, niektorí si odfotili na mobily údaje: od postavenia pracuje bez poruchy už 75 788 hodín a do siete dodala 33 193 249 kWh elektrickej energie ...

          Rakúski obyvatelia si zvykli na veterné elektrárne, majú ich postavených spolu vyše 600 (čo v EU predstavuje 3. miesto), prinášajú im pracovné príležitosti, podieľajú sa 20% na dodávke elektriny do siete, sú ekologické a perspektívne,  riadené sú z nemeckého centra, pracujú spoľahlivo, ich vrtule sa zastavia len z bezpečnostných dôvodov pri sile vetra nad 120 km/h, investície do nich majú pomerne rýchlu návratnosť. Ak by vám náhodou na vašom pozemku takúto postavili, istotne by ste sa nenahnevali (za ročný prenájom by ste mohli získať až 6 000 €).

          Súhlasíte, že majstri krajinkári by si dnes do svojich olejomalieb prírodného zátišia (nielen rakúskeho vidieka, ale aj holandského a dánskeho, kde je rekordný počet veterných elektrární) očarení ich užitočnosťou zakomponovali tieto moderné výtvory ako samozrejmosť ?

       

      JF + JK