Za krásami Paríža

V dňoch 22. – 27. mája 2012 sa 35 žiakov prvého a druhého ročníka zúčastnilo pod vedením pani profesorky Mojžišovej a Matulovej exkurzie do hlavného mesta Francúzska – Paríža. Cieľom nebolo len vidieť mekku módy a umenia, ale aj spoznať bohaté dejiny mesta a jeho okolia. To pomohlo spojiť vedomosti z dejepisu, zemepisu, ale aj z literatúry či cudzích jazykov so skutočnosťou.

 

22. mája bol o 14:00 z nástupišťa Obchodná akadémia vypravený autobus plný poznávaniachtivých účastníkov. Cesta prebiehala v poriadku. Jediné, čoho sme sa obávali, bola nočná jazda autobusom a vývoj počasia. Napriek pohodlnosti sedadiel sa asi málokomu podarilo zaspať, lebo očakávania boli obrovské. Však Paríž, to nie je len tak!

23. mája sme sa spolu s parížanmi, ponáhľajúcimi sa do práce zaradili do zápchy, ktorá nás viac alebo menej sprevádzala v tomto mravenisku počas celého pobytu. Hoci unavení a nevyspatí , ale držali sme sa celý prvý deň usilovne na nohách. A bolo to naozaj namáhavé. Už pohľad na známu siluety Notre Dame a Seinu nás však prebudil. Autobus nás vysadil pred Pantheónom, obrovským chrámom premeneným na pamätné miesto francúzskych dejín. Preveril nielen naše vedomosti (v krypte sú pochovaní Voltaire, Diderot, Papin (vynálezca kuchty), Dumas...), ale aj fyzickú zdatnosť: vyšlapali sme až na kupolu do výšky 55 metrov. Ale stálo to za to! Paríž sa nám odhalil v celej svojej kráse a rannej hmilistej zadumanosti, vďaka výkladu sme sa zorientovali a našli miesta, ktoré na nás čakali: Eifelovka, Louvre, Notre Dame, Montmartre. Paríž, tešíme sa na teba! Začalo veľké objavovanie krás Latinskej štvrti, ostrova Cité, katedrály Notre Dame, bagety, suveníry, mapy... Babylon národov všetkých farieb pleti a kultúr. Na záver dňa nasledoval Louvre a stretnutie s Monou Lisou a majstrami, ktorí sa nám už od únavy trochu zliali. Krásne slnečné a teplé počasie nás sprevádzalo aj po nasledujúce dni, napriek katastrofálnym predpovediam. Večer sme sa unavení ubytovali v hoteli Formule 1 na predmestí. Rýchla večera a sprcha nás odpravili do ríše snov. Snívalo sa nám o ... všetkom.

 

Nasledujúci deň sme navštívili Versailles – pompézne sídlo Ľudovíta XIV. a posledných kráľov Francúzska. Toľká nádhera až človeka zavalí! „Prechádzka“ v parku v horúci letný deň nás priviedla až k predstavám, ako to asi kedysi  absolvovali dámy v krinolínach bez športovej obuvi. Obdivujeme ich. Ale pookriali sme v pôvabnom sídle Márie Antoinetty  Malý Trianon, ku ktorému patrí krásny park, kam sa chodila „hrať“ na vidiečanku: zeleninové zádhradky, farma so zvieratkami, rybník s labuťami a mlynom... už chýbala len Madame. S Versailles ostro kontrastovala moderná štvrť La Défense, ktorej symbolom je obrovská „Kocka“ – La Grande Arche de la Fraternité. Pred modernou architektúrou sme utiekli do nákupného centra, kde sme ukojili nákupné vášne. A potom sme obdivovali ďalšie krásy Paríža: Víťazný oblúk, Champs Elyseés, Invalidovňa, Place de la Concorde, Opera. Našťastie z autobusu, lebo nôžky si potrebovali oddýchnuť pred výstupom na Montmartre k neskutočne bielemu kostolu Sacré Coeur a bývalej štvrti umelcov. Cestou na večeru po nemravnej ulici Pigalle sme si neodpustili fotografovanie s legendárnym zábavným podnikom Moulin Rouge. Návštevu si necháme na inokedy, veď len najlacnejšie menu stojí 175,- EUR! Vrcholom dňa bola večerná plavba po Seine, ktorá nás úplne pohltila. Paríž sa nám otvoril z iného uhla pohľadu, pre mnohých z nás plavba zostala najväčším zážitkom: večerné mesto, svetlá, pamiatky a na záver aj „blikajúca“ Eifelovka!! No nepodľahnite!

Štvrtý deň sme si užili „la campagne“ – vidiek, kde sme navštívili dva zámky. Fontainebleau nás očarilo intimitou, ktorú ponúkalo kráľom a ich rodinám, bolo naozaj ich rodinné sídlo, ako povedal Napoleon, ktorý sa tu s obľubou zdržiaval a videli sme tu aj jeho trón a posteľ. Zámok Vaux le Vicomte nám pripomenul nádheru filmov z čias Ľudovíta XIV. – mnohé tu boli natáčané. Zámok je síce súkromným majetkom, ale je prvotriedne udržiavaný a pre nás to bolo ako cestovať v čase. Ešte aj kuchyňa vyzerala, akoby ju práve opustila kuchárka! Kiežby aj naše pamiatky boli tak dobre ošetrované a propagované... Škoda! Naša cesta v čase pokračovala v Paríži na známom cintoríne Pére Lachése, kde sme „navštívili“ Apollinaira, Balzaca, Wildea (jeho hrob sa bozkáva!), dojal nás príbeh šansonierky Edith Piaf a rodičia nám môžu závidieť, že sme videli hrob rockera Jima Morrisona. Návrat na hotel bol smutný: vedeli sme, že už musíme baliť, lebo nás čakal posledný deň v meste na Seine, a potom cesta domov.

Ráno sme sa nalodili do autobusu aj s kuframi a očakávaním, čo nám ešte Paríž ukáže. Ukázal nám všetko! Výstup na Eiffelovu vežu bol pre niekoho väčším dobrodružstvom, ako čakal. Po druhé poschodie pešo zvládli všetci: kino, pošta, vzorky maľby, „natierači“ v konštrukcii. Len štyria odolali, možno zo strachu z výšok, ale výťah na 3. poschodie nás lákal priam magicky a odmena bola kúzelná. Pani profesorka tvrdila, že tak krásny výhľad z Eifelovky ešte nezažila. S trochou fantázie bolo vidno aj Atlantik. Krásna rozlúčka s mestom z vtáčej perspektívy! Metro nás odviezlo späť do centra: Haly – bývalé „Brucho Paríža“ zmenené na obrovské podzemné nákupné centrum, Beauburg – dom, ktorý vyzerá akoby bol večne pod lešením, posledné nákupy a fantastická atmosféra sobotného mesta s jeho umelcami (máme aj portréty!), hrajúcou dychovkou, klaunami, oddychujúcimi parížanmi ... Rozlúčili sme sa plní zážitkov s mestom, ktoré Hemingway nazval „prechodným sviatkom“.

Únava nám dovolila prespať celú cestu, snívali sme o tom, čo sme videli aj nevideli, o posteli a maminej kuchyni. Hoci sme sa vrátili spokojní, zdraví a celí, ale predsa len smutní, lebo výlet „za hranice všedných dní“ skončil. Mnohí sme si isto dali záväzok, že sa do Paríža vrátime. A preto: „Au revoire, Mademoiselle Paris!“